reklama

Koncert v Ilavskej väznici

Kde nie je voľba nútená nutnosť, začína sloboda, preto si ju vážme a konajme tak, aby sme boli schopní niesť zodpovednosť za svoje činy a dokázali sa pozrieť ľudom do očí. *Moderovanie koncertu Ing. Martina Jáňu v Ilavskej väznici*

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Koncert Martina Jáňu v Ilavskej väznici ..kapela Jump so Simonettou Jáňovou
Koncert Martina Jáňu v Ilavskej väznici ..kapela Jump so Simonettou Jáňovou (zdroj: Simonetta Jáňová)

Na veľkonočnú nedeľu 24. apríla 2011 sa uskutočnil v ilavskej väznici, pri príležitosti veľkonočných sviatkov, recitál Martina Jáňu, ktorý uvádzala Simona Jáňová.

"Každý chce vedieť vzlietnuť, len málokto vedieť pristáť."

Bolo krásne slnečné nedeľné popoludnie, kedy nás väznicou previedol pán kaplán Jozef Jáňa. V mysli sa mi vynoril spomínaný citát. Tak pravdivý a vhodný pre prítomnú situáciu. Chceme lietať čo najvyššie, mať sa čo najlepšie, až sa zamotáme sami do svojich činov. A pýtame sa, ktorá cesta vedie späť? Opätovné hľadanie, a slovný povzdych: "Vzdávam sa!", postupne kráčame a robíme si skládku nešťastných, nemilých vecí, pretože je to, to najľahšie. Človek postupne prichádza na to, že on už nemá čo stratiť. Takáto mienka u ľudí je niekedy i predčasnou smrťou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Moje prvé dojmy boli veľmi odpudzujúce, priznávam sa, že tréma z prostredia bola veľmi veľká. Vstup do nej vzbudzoval strach, nečistotu, a poriadok zabezpečovala prísna stráž. Všetko sa mi to zdalo ako z filmu. Je to naozaj realita čo sa deje okolo nás? Ako môžu byť ľudia toho schopní? Prečo toľko páchania zla? Hm, ťažká otázka, ale ešte ťažšia odpoveď. Ľudia priam túžia okúsiť ako chutí zlo.

Miesto toho, aby sme žili životom, ktorý nám Boh daroval, ideme úplne inou cestou.A predsa nás všetkých miluje nekonečnou, trpezlivou láskou. Toto nedokáže nik, iba on! Každého odsúdeného chráni a ponúka mu šancu znova sa vrátiť do plnohodnotného života. Veď skutočne žijeme, kým máme kam kráčať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako sme prišli do kultúrnej miestnosti zaplnila sa väzňami, ktorých sprevádzal pán pedagóg, a my sme mohli otvoriť náš malý, skromný, ale kvalitný recitál.

Teraz by som Vám chcela Maťa trošku predstaviť. Mladý akordeonista sa venuje hre na tento úžasný hudobný nástroj už 12 rokov. Síce jeho prvý nástrojom bol klavír, s ktorým sa spriatelil skôr ako začal chodiť do školy, akordeón si u neho získal väčšiu priazeň. No, Maťo sa nevzdáva a v hre pokračuje súkromne u jedného pána profesora v Žiline, kde momentálne študuje.

Maťo sa zúčastnil rôznych prestížnych akordeónových súťaží. Zo začiatku sa zdalo, že jeho úspešnosť bude minimálna, no nakoniec všetkým dokázal, že jeho tvrdá práca nevyšla nazmar, a tak získal Zlaté pásmo. A tiež šťastena sa postarala o to, že bol vybraný firmou Roland medzi najlepších akordeonistov na Slovensku a postúpil do celoslovenského finále v hre na digitálny akordeón. I napriek veľkej konkurencii a aj ako najmladší účastník získal pekné 3. miesto.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako každého smrteľníka i Maťa zo začiatku na koncertoch sprevádzala tréma a obavy ako zahrá. Boli však hybnou silou ak sa zdokonaliť na ceste za úspechom. Postupne sa jeho tréma vytrácala a zvíťazili radosť a potešenie z každého odohraného koncertu, ktorý si naplno vychutnával. Medzi jeho najkrajší a nezabudnuteľný zážitok patrí vystúpenie s koncertným majstrom Richardom Rikkonom. Nielenže naňho spomína, ale na neho nikdy nezabudne.

Bola som veľmi milo prekvapená i spolu s bratom, akí vnímaví to boli poslucháči. Predsa nie nadarmo sa hovorí, že dobre precítená hudba lieči. Má to svojím spôsobom veľké čaro. Nech už je to ktokoľvek, nech je akokoľvek potrestaný za svoje činy, je to vždy len človek.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Práca v tomto prostredí si vyžaduje tvrdé srdce a optimálnu odmeranosť. Nie každý sa dokáže pohybovať v tejto oblasti. Ja osobne som mala túžbu pracovať vo väzení, ale to pre mňa nie je to pravé. K môjmu pesimizmu nechcem ďalší kľúč, ale naopak hľadám zámok.

Kde nie je voľba nútená nutnosť, začína sloboda, preto si ju vážme a konajme tak, aby sme boli schopní niesť zodpovednosť za svoje činy a dokázali sa pozrieť ľudom do očí.

Autorka príspevku: Simona Jáňová

simona jáňová

simona jáňová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Moje meno je Simonett. Som žena, ktorá miluje a plní si svoje sny:) Zaraďujem sa skôr medzi umelecké typy. Milujem tanec, herectvo, spev, moderovanie, modeling a úsmev, ktorý nestojí nič a predsa dáva tak veľa!! Mojím cieľom je veľmi pestrá sebarealizácia:) na ,,pódiu môjho života"! Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu